štvrtok 18. júla 2013

Mýty a legendy 1.



Tento článok bude trošičku všeobecnejší a nebude len o tradingu. 

Začnem tým, že mám rad štatistiku a veľmi rád sledujem vzorce správania určitých skupín a teraz tým vôbec nemyslím davovú psychózu na trhoch, nákupný a predajný sentiment. Oveľa viac ma zaujímaljú vzorce správania homogénnych spoločenstiev. Môžeme si to predstaviť asi tak, že niekde na savane máte svorku levov, alebo niekde v horách svorku vlkov. Alebo levov a vlkov pustite z hlavy a predstavme si uzavretú komunitu ľudí. Skupiny sa väčšinou správajú podľa vzorcov, ktoré diktuje líder, mentor, niekto kto má rešpekt a auru nesmrteľnosti.

Do jednej miestnosti zavriete 10 ľudí a do druhej miestnosti tiež. Tieto dve miestnosti riešia rovnaký subjekt, problém. Ako plynie čas, tak z miestnosti odchádzajú ľudia a prichádzajú do nich noví v malých počtoch, pričom vždy platí, že počet členov prichádzajúcich, je vždy menší ako pôvodná množina. Hoci majú tieto spoločenstvá rovnakú tému a riešia rovnaké problémy s rovnakými možnosťami, výsledok je rôzny. To čo na tom fascinuje mňa, je skupinový sentiment.
Čím je skupina dlhšie spolu, názory v nej sa stávajú čoraz neotrasiteľnejšie. Budujú sa mýty, dogmy, ktoré sa časom stávajú univerzálnou pravdou. Nič pre, ani proti tomu nemám, je to skrátka fakt. Ale zdalo sa mi zaujímavé sledovať niekoľko skupín súčasne. Skupiny ktoré riešia tie isté témy a výstup je skrátka úplne iný. Optika vnímania problému je odlišná. Vyselektovať všetky faktory tohto kolektívneho uvažovania asi nedokážem. Určite v tom bude mať prsty veľkou mierou prístup k informáciám, ideové smerovanie lídrov a najstarších členov skupín, spôsob myslenia a hlavne skúsenosti.

Veľmi rád sa vraciam k notoricky zmámim dokumentom o burze, ako sú Wall Street Warriors alebo Million Dollar Traders, kde sa bežným ľuďom snažia odborníci stráviteľnou formou prezentovať o čo vlastne v tomto biznise ide. Sú tam pasáže, ktoré na prvý pohľad môžu človeku uniknúť. Jednou z takýchto pasáží je moment, keď sa sympatická blonďavá deal makerka pýtala na stretnutí  úspešných biznismenov, čo je prvoradým kritériom pri výbere kandidáta, ktorý má šancu uspieť. Jedna odpoveď ma zaujala. Individualita resp. individuálny intelekt, čo je v podstate v priamom rozpore so skupinovým vnímaním a utvrdzovaním sa názoru v homogénnej skupine. Toto znie trošku všeobecne, ale ak si spomínate na Antona Kreila s Million Dollar Traders série. Jeden z jeho najzaujímavejších  výstupov bol, keď videl, že Cleo preberá myšlienky a pozície od Emila. Dosť ho to naštartovalo a Cleo vyhodili a jedným, nie jediným dôvodom bolo, že nebola schopná rozmýšľať samostatne a len sa snažila prebrať vzorce od lídra. O tejto téme sa rozpíšem asi trošku viac, pretože zaužívaný názor, že existujú postupy, ako na to, je dnes tak silná dogma, že ju už berú ako samozrejmosť skoro všetci. A pritom je v rozpore s jedným z najdôležitejších faktorov životaschopnosti jedinca a to nielen na burze.

Kolektívne uvažovanie z reálneho života.
Už ani neviem, koľko krát som čítal o rôznych tréneroch, motivátoroch a gurus, ktorí Vám predostrú postup, ako sa veci majú robiť a ako sa robiť nesmú. Niektorých som si dokonca bol aj pozrieť, ale človeka to časom trošku unavuje. V princípe je jedno, čo predávajú. Výsledný efekt je, že hoci prezentujú, že chcú pomôcť, nakoniec pomôžu len sami sebe. Raz ma kamarát volal na prednášku, kde mal predavač teplej vody diskutovať o témach ekonómie a fascinujúcej sile voľného trhu. Povedal: “Poď sa aspoň pozrieť, bude sranda.“ Ja pri podobných prednáškach žiadny super pocit neprežívam, dokonca ma to hnevá. Nie, nejde o to, že by som mal úplne iný názor, ale skôr o to, že človek tak obdarený rečníckym talentom nepremýšľa samostatne a len opakuje striktné ideologické teórie a tým prispieva k nepremýšľaniu iných.

Pohľad z vonku
Včera som si prečítal blog o startupoch. A keďže o nich viem v podstate houby, aj keď je to moje hobby, zaujala ma jedna vec. Váš nápad má hodnotu 0 Eur. V podstate by sa dalo povedať, že je to logická úvaha, ale tak nejak vnútorne s ňou nesúhlasím. Prvý indikátor toho, prečo s názorom nesúhlasiť je, že som ho počul milión krát a stal sa novodobou dogmou. Takže by to v podstate mohla byť pravda, ale háčik je v tom, že sa v ňom automaticky predpokladá, že ste len univerzálny follover nejakého postupu a nikdy nič svetoborného nevymyslíte, takže sa ani neoplatí nad niečím inovatývnym rozmýšľať. Pohnútky autora sú mi jasné. Chce rozprúdiť diskusiu a predpokladá že dovodom prečo ľudia nechcú diskutovať je strach, že im niekto nápad ukradne. Autor nechce, aby sa ľudia izolovali, pretože im tým hrozí, že sa k realizácii nápadu ani nedostanú. Ale teraz úprimne, ak by ste napríklad vymysleli basejumpový padák, chodili by ste o tom rozprávať po všelijakých stretnutiach, kde by zase Vám naoplátku rozprávali o tom, že je to z princípu hlúposť a že je to riskantné? Že to nikto nebude chcieť, pretože keď sa chce niekto zabiť, tak si radšej kúpi zbraň? Alebo by ste si ten nápad dali patentovať a ušili by ste si ho sami, niekde v pivnici a úplne by ste sa vykašľali na to, čo si kto myslí a kto Vám čo radí?
Pred 92 rokmi 25. augusta 1914 bol v USA patentovaný pod číslom 1 108484B letecký padák. Svoj patent prihlásil  Slovák Štefan Banič zo Smoleníc v okrese Trnava. http://www.sashe.sk/Darth/moje/panske-tricka-stefan-banic

Takže na záver.
Myslím si, že zaručené postupy neexistujú a podliehať dogmám, mýtom a kolektívnemu mysleniu je kontraproduktívne. Ak patríte do homogénnej skupiny, kde vládne väčšinový názor, neznamená to že je automaticky správny. Rešpekt je len slovo, dá sa s ním obchodovať ale je to väčšinou deal postavený na hlúposti. Žiadny nápad nemá hodnotu 0 Eur. Nápad je ako cenný papier. Aj tie zdanlivo  najhlúpejšie majú hodnotu a dajú sa predať. Všetko je len otázka ponuky a dopytu a aj keď na trhu nie je likvidita a cena nie je kótovaná, neznamená to že cenný papier nemá hodnotu.
(paradoxom je, že práve skupiny ľudí, zaoberajúci sa internetovými technológiami tvoria nádherný historický príklad toho, ako sú náchylní na módne trendy. Keď sa v rokoch 1999-2000 za podpory investičných bank a pod vplyvom totálnej deregulácie trhu dala predať za milióny akákoľvek myšlienka vo forme IPO, všetci chceli byť pri tom. Hlavne techno-startupisti. Dnes sa stretávame s názormi, že všetky nápady bez rozdielu majú konštantnú hodnotu 0 Eur. Dúfam, že to kamaráti nebudú brať ako útok, skôr ako pripomienku, že aj názory podliehajú módnym trendom. A ja dúfam, že za takých 15-20 rokov sa na podobných vyjadreniach dobre pobavia a uvedomia si, že rozprávanie o nulovej hodnote je viac výsledkom homogénneho prostredia určitej komunity, v kombinácii s geografickou polohou a nie výsledkom racionálneho uvažovania.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára