Keď sa človek niečomu venuje naplno, občas prídu situácie,
kedy má biznisu plné zuby a fakt nemá náladu sa o ňom baviť. Najme
nie s ľuďmi, ktorým by to náhodou mohlo pripadať ako zaujímavá téma. To,
že je to zaujímavé je jasné, inak by to človek nerobil. Ale po 70
hodinovom pracovnom týždni prestáva byť zaujímavá asi každá práca.
V piatok večer som občas na otázku čo robím odpovedal, že počítam.
A keďže pri počítaní si väčšina ľudí predstaví že robíte účtovníka, máte
v podstate pokoj od pracovných rečí na celý večer a zábava môže pokračovať.
Opačný prípad ale nastáva, keď by ste veľmi radi
vysvetlili, čo je Vašou najväčšou záľubou, ale skrátka Vaše vyjadrovacie
schopnosti nie sú silnou stránkou a tak si musíte pomôcť príkladom.
Zoberme si napríklad slivovicu.
Fľaša slivovice stojí na trhu nejakú cenu a každý,
kto si ju chce kúpiť si kupuje produkt, ktorý prešiel nejakým technologickým
procesom a preto je jeho výsledná cena taká, aká je.
Hlavnými zložkami, ktoré do procesu vstupujú sú: slivky,
kvasinky, voda, a niekedy sa pridáva aj cukor. Na to, aby sme dostali výsledný
produkt, musí ovocie prejsť fermentáciou a destiláciou, produkt
následne dozrie a nakoniec sa rozriedi vodou. Na výslednú cenu produktu vplývajú
nielen cena jeho zložiek, ale rovnako tak cena uskladnenia v procesoch
fermentácie a destilácie, keďže zložky nejaký čas musia zrieť v
sudoch. No a na výpočet ceny výsledného produktu teda vplýva cena všetkých
zložiek, cena práce a uskladnenia v celom procese a tiež marže a prirážky v obchodoch. Podľa arbitráž argumentu platí, že
cena zložiek a procesu sa +/- bude rovnať cene produktu.
Ak by sa slivovica a rovnako tak všetky zložky obchodovali na
burze v podobe štandardizovaných kontraktov s vopred stanovenou dobou expirácie a
marže, prirážky a iné náklady sa dali vyčísliť, tak väčšinou bude platiť, že počas celého
procesu je na jednej aj druhej strane rovnice cena približne rovnaká. Traderi majú matematické modely, ktoré sledujú nielen cenu slivovice ale aj cenu sliviek, vody,
kvasiniek, vzorcujú to s nákladmi a výsledkom je teoretická cena slivovice, ktorú porovnávajú s tou trhovou. To
čo robia traderi daľej je, že obchodujú uzavretý okruh a ťažia z disproporcií na
trhu. Keď jedna zložka vplyvom nejakého faktoru výrazne zlacnie, nakúpia celý
technologický proces so zložkami v extréme a súčasne predajú slivovicu ako výsledný produkt. Alebo
naopak. A toto robia v podstate neustále. V malých objemoch s vysokou
frekvenciou. A volá sa to High frequency
trading. A to je presne to, čo ma fascinuje s celého sveta tradingu
asi najviac. Počítať, koľko stojí slivovica :).
Existuje milión vecí ktoré sa dajú obchodovať miliónom
spôsobov. Ale tento princíp je starý ako burza sama. funguje
a fungoval vždy, aj keď treba dodať, že boli časy, keď high frequency nebolo zas tak high, a spočívalo v počítaní na papieriky a telefonovanie z jedného konca sveta na druhý, aby si človek vedel overiť cenu :) . Stále mi ale vŕta v hlave, prečo proces výroby
slivovice dokáže pochopiť skoro každý, ale ak náhodou nejakému finančníkovi
poviete slovo algotrading, predstavuje si, ako sa krížia nejaké statické
indikátory.
Ľudia radi rozprávajú o témach, aké sú algoritmy
nebezpečné, ale uznajte že ak 80% program tradingu na burzách drží trhy
v podstate pokope, čo je na nich také nebezpečné? Mne sa zdajú v celku
užitočné.
Sa mi to zdalo také seknuté, sa to super rozbehlo, začalo sa to dobre čítať a zrazu koniec. Teším sa na ďalší článok. Super že si začal.
OdpovedaťOdstrániťniektore veci sa nedaju napisat naraz, lebo by to bola kniha nie clanok. a tak obcas seknem, v najlepsom, najhorsom , alebo tak nejak.
OdpovedaťOdstrániť