Čistokrvný bulvár

Keďže sú moje články a blogy smerované na určitú skupinu ľudí, ktorí veľmi bulvárne články, PR kampane a marketing neobľubujú, musím počítať s tým, že asi veľkú čítanosť mať nebudem. To ale neznamená, že by som raz za čas nemohol aj ja napísať nejaký bulvárny článok. Aby ten bulvárny článok nebol zas tak úplne plytký počin, rozhodol som sa napísať jeden, ktorý má aj nejaké pozadie a zápletku. Zápletkou je, že niektoré zaujímavé veci môžu vzniknúť úplne nevinne, na základe konfrontácie.

Približne pred dvoma rokmi som sa na jednom uzavretom fóre bavil s kamarátmi o investičných súťažiach. Diskutovali sme o tom, či vôbec také súťaže majú zmysel a ak áno, tak aký. Padol aj názor, že väčšina z nich je aj tak zmanipulovaná a vyhrávajú len ľudia, ktorí sú v nich všelijako nastrčení,  poprípade podvádzajú.  Ako od prírody naivný človek som samozrejme vyslovil názor, že to nemôže byť pravda a že súťaž predsa nemôže byť zmanipulovaná pokiaľ majú všetci súťažiaci rovnaké pravidlá. Samozrejme, že sa môžu objaviť skupiny, ktoré sa budú snažiť ukradnúť si nejakú výhodu, ale sú to skupiny z vonku a organizátor je v tom nevinne. Svoj názor som ale nemohol ničím podložiť, pretože som v tom čase nemal žiadne veľké vedomosti, ako také súťaže fungujú. Každopádne som ale mal silné presvedčenie, že nie všade je niekto, kto sa snaží naivným ovečkám uškodiť. Jediná možnosť, ako svoje tvrdenie potvrdiť bola, že sa do nejakej súťaže zapojím a vyhrám ju. No a aby to malo aj nejaký silný motivačný prvok, tak som si vybral tú aktuálne najväčšiu. S najvyššou dotáciou, aká bola kedy v investičnej súťaži ponúknutá. 1 milión eur.  (cítite ten silný bulvárny podtón?  :) ). Stavil som sa teda s kamarátom, traderom. Cieľom stávky bolo, že vyhrám celú súťaž a dokážem, že všetci účastníci majú rovnaké podmienky. Ako je ale v našich kruhoch bežne zaužívané, všetky možné súťaže, promo akcie a podobné aktivity počnúc prezentáciami až po semináre, sa považujú v traderskej sfére za podradné aktivity a marketingový balast. Nechcel som, aby sa o tom ktokoľvek dozvedel, aby som sa medzi kolegami bývalými ani budúcimi profesionálne nekompromitoval.  Keďže som predtým pracoval dlhší čas ako profesionálny trader a spravoval som investorom peniaze, nemal som záujem zapodievať sa nejakými posmeškami a narážkami na moje účinkovanie v súťaži. Dnes mi to už môže byť jedno, a keďže píšem bulvár a pasiem kravy, pokojne túto tému otvorím. :)

Keďže všetky veci okolo tradingu sú postavené na štatistike, chcel som k tomu pristupovať aspoň trošku profesionálne. (profesionálna deformácia). Štatistika síce hovorila jasne v neprospech účastníka súťaže ako jednotlivca, ale ja som počítal s trochu inými dátami. Zostavil som si plán, vyrátal volatilitu, prerátal náklad na obchod a vybral som si trhy, ktoré budem obchodovať. Preštudoval som si pravidlá a aj nejaké predošlé súťaže. Porovnal som si hráčsku základňu, množstvo participantov, ktorí sa vo veľkých súťažiach objavujú, porovnal som percentuálny výnos, ktorý bol maximálne dosiahnutý a vytvoril som si aspoň základný rámec performance, ktorú potrebujem, aby som prekonal dosiahnuté maximá. Naplánoval som si svoj vlastný postup v súťaži a situácie s ktorými budem konfrontovaný a navrhol som si worst case scenario v prípade drawdownov. Potom som vypočítal predpokladanú dennú výkonnosť (bpn) a našil som si na ňu agresívny position sizeing.  Hlavným predpokladom s ktorým som pracoval bola hypotéza, že do súťaže sa zapájajú skutočne len amatéri a bežní ľudia, ktorí vidia vidinu milióna a na tom som staval. Ak zoberiem predpoklad že na 1000 účastníkov reálne pripadá možno 10 reálnych profesionálnych traderov. Tak v podstate nebudem súťažiť s masou nadšených šťastlivcov, ale nanajvýš zo stovkou profesionálnych traderov alebo lepšie povedané v konečnom dôsledku sám zo sebou. Na základe tohto predpokladu som usúdil, že to nebude až taká nízka pravdepodobnosť úspechu. Samozrejme v množine top performance traderov sa objavia aj šťastlivci s dobrým odhadom, ale až také gigantické percento to nebude. Súťaž bola ďalej rozdelená do 3 kategórii, Fx , Opcie a Akcie. Akcie som samozrejme hneď vyradil, pretože nemá význam obchodovať target na performance bez páky. Opčný účet sa mi z nejakého dôvodu nepodarilo rozchodiť, ale nebral som to ako hendikep. Proste páka 1:100 na Fx a komoditách mi bude na realizáciu plánu stačiť. Prvé dni súťaže som dokonca trošku odflákal, keď som spravil za 4 dni len 6 obchodov. Trošku som zaváhal či to má význam skúšať. Dopočul som sa totiž v nejakom rádiu, že je registrovaných v celej Európe okolo 90 tisíc účastníkov a to bolo oveľa viac, ako som očakával vo svojich prepočtoch. Do konca súťaže padali ešte všelijaké iné, vyššie cifry. Masívna marketingová kampaň hlavne v Poľsku a Španielsku splnila účel. Súťažilo sa totiž paralelne v 10 krajinách. No ale nakoniec som sa premohol a pustil som sa do „High frequency tradingu“ :) . Postupne som sa prepracovával až na top, kde sa za posledné 2 týždne prakticky striedali tie isté mená. Celú súťaž zaklincovala dievčina zo Slovenska, ktorá riskla All in na striebro. A riskla to masívne, cez CFDčka aj opcie. Bohužiaľ sa to stalo pred koncom súťaže, a taký masívny Gain sa už nedal vykryť žiadnymi pozíciami, pretože najvyššia volatilita bola na striebre a v ňom bola Rudinka. Posledný týždeň bol veľmi hektický a pamätám si ho, ako keby to bolo včera. Skákal som v Fx performance tabuľke striedavo v top 10 a priebeh sledoval každým updatom. Najhoršie boli posledné hodiny keď som sa objavoval striedavo na 6-4-2 mieste vo svojej kategórii. Ale šanca na úspech každou hodinou klesala. Aby som bol úplne úprimný, za celú moju profesionálnu aj neprofesionálnu kariéru som ani raz neprišiel do situácie, kedy by som mal  tep ako pretekár F1 a tlak 190 na 140. Dôvod prečo, je že aj keď je práca tradera náročná, vždy sa hýbete v určitých limitoch. Na profesionálnej úrovni sú Vaše profity aj straty kontrolované a ak Váš nadriadený nie je úplne neschopný, nedovolí Vám strácať peniaze. Preto ste vystavený výkyvom maximálne +/- pár tisíc za deň. Keď ste ale v risk free trejde, ktorého target je milión a každý detail rozhoduje či tento target dosiahnete alebo nie, tak je situácia úplné iná.  Pretože profit target milión nedokáže na trhu zarobiť drvivé percento traderov, ani keby sa snažili povedzme 10 rokov v kuse. Skúste si teraz stres s tohto obdobia skomprimovať do niekoľkých hodín a môžete dostať približne pocit, aký cítili ľudia ktorí sa bili o top :).  V podstate by sme mohli Rudinke poďakovať, že nás dostala tým masívnym trejdom von s hry o milión v priebehu jedného dňa. 

Dôvod prečo sa pri každom článku o súťažiach a súťažení môžete dočítať, že je to hlúpe a neprofesionálne a že to skúšajú len úplní amatéri je podľa mňa ten, že autor textu väčšinou nemá veľa skúseností s tím, čo je skutočne profesionálne a rovnako tak nemal možnosť odskúšať si ten pocit obchodu s profit targetom milión eur. Nechcem kritizovať nikoho, ale cieľ súťaže je pre účastníka vždy jasný, aspoň pre toho, kto do nej vstupuje s konceptom. Ciel je vyhrať a bodka. Nebudem polemizovať o tom aké percento súťažiacich ide vyhrať, ale bavil som sa s chalanmi ktorí v tejto súťaži boli, niektorí z nich to robili preto, že to bolo v ich krajinách masívne mediálne tlačené a oni chceli svoju firmu vidieť na popredných priečkach, lebo to dobre pôsobí na klienta. Iní chceli konečne vypadnúť z roboty, lebo obchodovať pre niekoho iného je občas  otrava. Takže aj takéto sú pohnútky v hre o milión. A nie stupídne teoretizovanie o tom, že na súťažných účtoch sa začiatočník nič nenaučí. Ciel súťaže je vždy jasný. Pre brokera pozornosť a pre súťažiaceho peniaze. Nič viac a nič menej. 

Aby tento bulvárny článok nebol iba nezaujímavý text, hodím sem nejaké čísla. Včera som sa totiž dozvedel, že každá dobrá prezentácia nejakého nezmyslu musí mať graf. A keďže som sa v pravidlách súťaže nedozvedel, že je to zakázané, tak Vám sem ten svoj graf výkonnosti zavesím. :)

No a aby som toto moje dielko zbulvarizoval na maximum. Tak musím napísať aj nejaký poučný záver.

Poučenie:

Súťaž som nevyhral. Skončil som nakoniec na 4 mieste.Čo sa týka stávky, tam to bolo trošku nerozhodne. V súťaži síce mal každý rovnaké pravidlá, ale bolo tam jedno ale. A to že nie všetci účastníci mali úplne totožné podmienky. Ak ste obchodovali pozične a do otvorených pozícií ste prikupovali, mali ste iné margin requirements ako súťažiaci, ktorí obchodovali All In All Out. (intradenne).Čo napríklad znamenalo, že som si síce position sizing naplánoval, ale nemohol som ho úplne aplikovať. Pri účte 10k EUR som mohol obchodovať 3 kontrakty striebra a pri účte 400k EUR mám v reporte maximálnu pozíciu 10 kontraktov. Margin requirements sa zvyšovali. Takže počas celej súťaže som v podstate obchodoval od začiatku až po koniec s podobným objemom. Samozrejme navýšeným každým dňom ale nie tak agresívne ako som to mal v pláne. Samozrejme to beriem ako svoju chybu, lebo som na to mal prísť skôr, najlepšie pred začiatkom súťaže. A samozrejme každý sa mohol rozhodnúť, ako bude obchodovať, takže usporiadateľ je v tomto úplne nevinne. 

To že som prehral, bola moja chyba. Asi som si veril trošku moc. Pripravený som síce bol dobre, ale obchodoval som s tretinovým kapitálom ako väčšina. Ísť do súťaže s hendikepom sa mi nevyplatilo. Akciový účet ma vôbec netrápi, lebo tam nebolo možné využiť páku, ale keby som zobchodoval to isté na opčnom účte, čo som obchodoval na Fx učte, tak by ta performance krivka vyšla trochu inak. Nakoniec Rudinka nám to tými opciami na striebro jasne ukázala.  Bola to jednoznačne hlúposť z mojej strany a možno trochu veľa ega.  Odflákol som začiatok. Tých pár hodín v prvom týždni mi naozaj na konci chýbalo. Už nebola volatilita a nedalo sa s tým nič robiť. 

Záver:

Po tejto súťaži (2011) som sa cítil skutočne zle. Na trhy som sa nechcel ani pozrieť a dokonca som to vnímal ako neúspech, čo asi pre väčšinu čitaťeľov vyznieva trošku smiešne, keďže to bola „len“ súťaž. Nie preto že som nevyhral, ale preto že som prehral svojimi chybami. A to totálne hlúpymi. Trading ma dokonca na určitý, a musím povedať že dosť dlhý čas prestal baviť. A ten pocit som dovtedy vôbec nepoznal. Na druhú stranu mi to aj niečo dalo. Dalo mi to pocit že ak niečo naplánujem a má to jasný koncept, tak to má aj šancu. Síce sa mi zrejme nikdy nepodarí urobiť z 10 tisíc Eur za mesiac 450 tisíc Eur, ale aspoň som si zadarmo vyskúšal pocit, keď ide o skutočne veľké prachy. A v neposlednom rade som otestoval svoje stresové limity. 

Usporiadateľ spravil zaujímavé video o priebehu súťaže. Hlavne koniec je veľmi zaujímavý.

Výsledky súťaže si možete pozrieť tu:

http://www.tradingcup2011.xtb.co.uk/page/leaderboard/

PS: A teraz príde tá pointa, prečo som tento bulvárny článok vôbec písal. Keďže som si ním tak trochu pošramotil povesť striktného a konzervatívneho fanúšika profesionálneho tradingu na inštitucionálnej úrovni. Niektorých priaznivcov konšpiračných teórii môžu napadnúť napríklad rôzne komerčné aktivity, ale asi ich budem musieť sklamať. Jediným dôvodom je, že som chcel vedieť, aký vplyv má podobný článok na publikum. Doteraz som totiž písal články viac-menej odborné a rád by som v tom pokračoval. Intenzívne rozmýšlam nad tým, že začnem robiť serióznu žurnalistiku zo zameraním na kapitálové trhy. Jednu vec ale nedokážem posúdiť a to je, aké percento ľudí zaujímajú odborné články a aké percento bulvár. Aj za pomoci tohto článku sa to pokúsim zistiť. Boh žehnaj technike. Blogger za mňa túto dilemu vyriešil tým, že mi ráta trafic a pri článkoch mám počet zobrazení.  :)  

 

Dámsky magazín - mužom vstup zakázaný

Ak si tento blog z nejakého dôvodu prečítajú aj členky nežnejšieho pohlavia, tak mám pre Vás zaujímavú radu, ktorá by sa mohla hodiť.  

Keď budete niekedy na výlete v zahraničí a v bare k Vám pribehne nejaký sympatický mladík, ktorý Vám vyzná lásku slovami „ Milujem ťa ako rozpad opčného prémia“. Tak je celkom dobrá voľba, nechať sa od neho pozvať na drink.

 Ak sa Vám to stane na východ od finančného raja, mali by ste byť opatrná. Mohlo by sa stať, že pôjde o človiečika, čo má rád short naked opcií. http://www.investopedia.com/terms/n/nakedoption.asp 

 Aby som predišiel prípadnému nedorozumeniu a nežiaducim predstavám, čo to znamená naked a ešte k tomu aj short. Tak poviem, že je to vypisovanie ( predávanie ) nekrytých opčných kontraktov. Z vysvetľovaním stratégie nemusíme strácať veľa času, dôležité je, čo to pre Váš potenciálny vzťah znamená. Môže to znamenať to, že partnera dlhé obdobie budete mať rada, ale raz za pár rokov príde situácia a Váš partner skončí úplne naked a bude to situácia, kedy sa Vám  to páčiť nebude.

Takže milé dámy, majte sa na pozore a buďte ostražité.

Dilema

Mám menšiu dilemu. Týka sa zverejňovania informácií, ktoré nie sú tak úplne bežne dostupné v standardných médiách. Keď som začínal písať blog, tak som si dal podmienku, že budem tvrdo cieliť na realitu a nebudem brať ohľad na nič. Posledný mesiac som napísal cca 5 článkov, ktoré som si uložil do konceptov s tým, že ich neskôr zverejním. Píšem väčšinou v noci a v situáciách, keď mám o čom písať, dozviem sa niečo nové, alebo niečo z čoho som aktuálne šokovaný. Či už je to pozitívne, alebo negatívne. 

Podľa hesla, "Ráno je múdrejšie bla bla bla" potom príde na rad rácio. Prečítam si, čo som napísal a občas ma napadne myšlienka, že toto predsa nemôžem publikovať len tak. Nerád by som totiž niekomu poškodil. Alebo lepšie povedané, nerád by som zo svojho blogu spravil haterský kútik negatívnej energie, ktorý sa zle číta. Prvoradé je, aby si čitateľ môj článok užil a mal z neho aj dobrý pocit a samozrejme nejakú informačnú hodnotu. A tak tu máme dilemu.

Mám kamaráta, ktorý píše blog o všeličom a občas sa ma opýta aká emócia z neho ide. Teraz sa rozhodol, že si spraví nový blog o včelách a produkcii medu. A napíše ho tak, aby z neho šla len dobrá energia. Dal mi prečítať pilotný článok a opýtal sa ma na názor. Tak som mu povedal že v ňom napísal, že nebude moralizovať a potom v článku moralizoval a tá dobrá energia sa týmto spôsobom z neho vytrácala. 

Ďalším blogom, ktorý si rád prečítam je blog Petra Cmoreja, ktorý beriem po odbornej stránke ako jeden z najkvalitnejších slovenských blogov vôbec. Peter sa ale rozhodol, že vo svojich blogoch bude poukazovať na absurdity doby a biznisu v ktorom robí. No a to je presne opačná strana mince. Z toho blogu srší tvrdá profesionalita, ale rozhodne sa nečíta s pôžitkom. Peter píše k veci a vo svojej robote sa vyzná perfektne. Ak niekto v biznise vedome poškodzuje klienta, tak mu to skrátka v článku natrie a každý človek, ktorý si chce o produkte alebo službe zistiť podrobnosti, má možnosť. Keď by som mal porovnať, tak aj produkciu medu aj poradenské služby si človek môže zaradiť do kategórie podnikanie. Ale pravdu povediac, rovnaké emócie by som z oboch blogov ani nečakal.

No a teraz niečo, z mojej strany. Ak píšem o tradingu alebo investovaní, či chcem či nechcem, môj blog rozhodne nemôže byť nabitý ultra pozitívnymi vecami. Je to skrátka fakt. Presne toto je dôvod, prečo radšej píšem o veciach, ktoré som mal možnosť odsledovať od ľudí z krajín, kde je určitá biznis kultúra a tradícia. Samozrejme aj za mlákou majú svojich Madoffov, LTCM, Enrony a ďalšie iné kauzy. Rozdiel ale je, že my máme len tie. A niečo, čo sa vyčleňuje z tejto kategórie, by sme hľadali len ťažko. Aby som mal byť úplne presný, za mojich cca 9 rokov čo sa biznisu venujem, som nenašiel skoro nič, z čoho by mi padla sánka.

Jednou vecou som si ale úplne istý, a to je pôvod tejto negatívnej bilancie. Zatiaľ čo Peter nemá až takú dilemu či písať o nekalých praktikách, pretože si je istý, že je to zámer či už jednotlivca, alebo skupiny ľudí. Ja túto dilemu mám, pretože nie všetko zlé, čo sa zomelie vo finančnom biznise je zámer. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že ak vyčlením správu financií ako takú, tak som si istý, že za posledných pár rokov je väčšina správcov dokonca naladená na to, že idú skutočne klientovi zarobiť peniaze. Je to vec ega, pretože každý trader, investor a správca jednoducho chce byť rock star. Peniaze ktoré zarobí, sú pre neho prvoradé, ale ego hrá nezanedbateľnú rolu. Nebolo to tak vždy. Samozrejme v divokých dobách koncom 90 až po nejaký rok 2005 bolo veľmi výhodné kúpiť si licenciu na o.c.pčko a keď táto možnosť nešla, tak sa jednoducho k nejakému pridružiť. Dôvodom bol churning http://www.investopedia.com/terms/c/churning.asp . Spôsob oberania klienta na poplatkoch, formou nadmerného obchodovania. Dalo sa to jednoducho kamuflovať a neexistovala v podstate žiadna regulácia. Regulačné orgány, ktoré by túto nekalú praktiku sledovali a postihovali, boli skrátka odborne a aj personálne poddimenzované. Dnes je však situácia trošku iná a primitívne techniky, ako obrať klienta o peniaze sú prefláknuté na všelijakých weboch. Takže ak už dnes niekto ide do správy, počíta s tým, že peniaze musí vziať niekde inde. Buď sofistikovanejšou metódou ako je churning, alebo ich skrátka musí zarobiť. A to je kameň úrazu. Každý chce zarobiť a keďže sofistikované metódy ako natiahnuť klienta si tiež už dnes vyžadujú celkom obšírne vedomosti, správcovia na ne vo väčšine ani nepomyslia. Chcú zarobiť poctivo a odhryznúť si z tohto koláča svoje bonusy. Keď zarobia, stanú sa rock star a keď prerobia, tak stratia reputáciu, nie však svoje peniaze a čo je paradox dneška, uplatnia sa v tom istom sektore akurát v inej inštitúcii. Ale nikto nechce prehrať a to je dôvod, prečo chcú, veľmi chcú. Veľmi chcieť ale mnohokrát nestačí. A teda k podstate. Ak mám písať článok o inštitúcii, ktorá vedome porušuje klientov záujem, napíšem ho a s tým nemám problém. Ak ale viem, že niekto chce a sám je dokonca skalopevne presvedčený že aj vie ako, hoci realita sa ukáže úplne iná, má vôbec zmysel kameňovať ho za to? Keď robí všetko podľa najlepšieho vedomia a svedomia?

Existuje formulka o kvalifikovanom investorovi a všade sa na ňu odkazuje. Kvalifikovaný investor by si mal byť vedomí rizík, ale čo ak si rizík nie je vedomí ani správca? Ako by laik ktorého do role kvalifikovaného investora katapultuje hoci aj to, že vyhral v lotérii, mal vedieť, čo je to riziko na kapitálových trhoch, keď s ním nemá žiadnu skúsenosť? Ako by si mal zvážiť vhodnosť investície, ak mu jeho správca vysvetlí len tú stránku rizika s ktorou počíta, ale o tej, o ktorej ani sám nevie sa nezmieni? Ťažko posúdiť  podobné rozpory.  Sám v tom nemám jasno. To v čom jasno ale mám je, že pojem kvalifikovaný investor, tak ako si ho definujeme vo všeobecnosti neexistuje. Dokonca aj Warren Buffet povedal že derivátom nerozumie a preto do nich neinvestuje. Radový kvalifikovaný investor v našom regióne, má zrejme viac rozumu ako WB, pretože fondy do ktorých investuje, s derivátmi obchodujú.  

Záverom by som to teda zhodnotil asi takto. Ak ste investor, nespoliehajte sa na to, že ten kto Vaše peniaze spravuje, vie úplne presne čo robí. Nemajte prehnané očakávania. Ani na zhodnotenie, ale ani na to, že pred Vami stojí profesionál. Je to len človek , ktorý chce predať svoj produkt. Pýtajte sa na všetko, pýtajte sa na riziká, ale neuspokojte sa s tým, že Vaša investícia bude riadená podľa striktných pravidiel. Pravidlá majú zmysel, len pokiaľ ich navrhuje niekto, kto im rozumie. Ak nerozumie, tak volí pravidlá, ktoré Vás od strát v žiadnom prípade neuchránia. Ak investujete veľký balík peňazí, tak si nechajte do podrobna vysvetliť celý risk profile stratégie a rozhodujte sa sami, nie na základe odporučenia manažéra, sprostredkovateľa, agenta, makléra. Garantujem Vám, že veľa manažérov Vám nebude vedieť úplne dopodrobna vysvetliť veci, ako sú alokácia , expozícia, (day-overnight), páka, risk limity, krytie pozícií a podobné veci. Na manažéra  sa vždy a zásadne pozerajte len tak, ako sa pozeráte na bežného človeka. Neverte individuálnym schopnostiam, rátajte pravdepodobnosť.

Ak finančným inštrumentom a stratégiám s ktorými manažér pracuje detailne nerozumiete, jednoducho neinvestujte.  

Oprava

V poslednom blogu: "Old school vs. New school" som si našiel chybu  a dosť podstatnú, tak dám opravu, aby nedošlo k nedorozumeniu.

 

 Väčšinou mu za ňu platia v peniazoch, ale sú prípady, kedy dostáva odmenu vo forme opcií na podiel, ktoré si po určitej dobe môže a niekedy dokonca musí uplatniť.

Malo to byt asi takto:

 Väčšinou mu za ňu platia v peniazoch, ale sú aj prípady, kedy dostáva odmenu vo forme opcií na podiel, ktoré po uplatnení neskôr môže, alebo dokonca musí odpredať. Len pre lepšie pochopenie, čo to znamená:

1) Investor zabezpečí financovanie, povedzme 500k USD.

2) Manažér pripraví tím a dostane 20% opciu na firmu, ale podmienkou je, aby dosiahol s tímom performance 100% do 3 rokov.

3) Po 3 rokoch, pokiaľ firma nemá Net liquidation Value 1M USD, tak si svoju opciu nemôže uplatniť, ak ju ale má, tak automaticky dostáva plnenie opcie, čo je v jeho prípade 20% firmy.
Jeho podiel je teda 200k a investorovi ostáva suma 800k USD, čiže 80%, majoritný podiel.

4) Niekedy vo firme ostať môže, ale niekedy musí podiel odpredať a predkupné pravo na ten podiel má práve investor. (ďalšiu opciu :) )

Dôvod, prečo sa to robí je ten, že na začiatku úplne stačí, že advisor za svoje služby dostáva plat, ale aby bol dostatočne motivovaný urobiť čo najlepší výsledok, tak musí participovať na zisku celej firmy. Je ale jasné, že na začiatku mu investor nedá podiel 20%, pretože by to znamenalo, že ešte nič neurobil a v nominálnej sume by hneď dostal 100k USD. Takže preto tie opcie na podiel.

Keď nedosiahne performance, tak mu opcie môžu prepadnúť, ale nemusia. Samozrejme spomínal som aj worst case scenario a to znamená, že to je limit, pod ktorý sa firma nemôže dostať v Net Liquidation Value. Ak sa dostane, manažér (advisor) automaticky končí, ale pokiaľ sa tak nestane, tak má platný mandát na obdobie a investor by s tým nemal mať problém.

Dôvod, prečo sa investor snaží manažéra vyplatiť a dostať z firmy preč je, že tú firmu chce mať proste pre seba. Za tie 3 roky, čo v nej manažér sedel, sa tam iste vyselektovalo mnoho kandidátov na jeho pozíciu a investor si môže vybrať lačnejšiu alternatívu. Kandidáta, ktorý sa naučil v podstate všetko, čo advisor robil.

Niekomu sa môže zdať, že tých 200k nie je moc za tie roky, ale ten advisor tam nesedí len tak a nerozkazuje mladým, čo majú robiť. On sa väčšinou zapája, má normálny plat, a niekedy aj obchoduje, číže vytvára performance, z ktorého má performance fee. alebo tiež môže do toho len kecať, ale zase na druhú stranu, môže robiť konzultanta aj pre iné firmy.Je to veľmi rozmanitá robota.